Tiež sa občas prichytíte ako zasnene pozeráte von oknom a namiesto blata si predstavuje sviežu zeleň a namiesto hrubých kabátov sa tešíte ako si oblečiete krátke nohavice a tričká?
My už sa nevieme dočkať ako si opäť obujeme túlave turistické topánky a vydáme sa za ďalším dobrodružstvom. A kým vám prinesieme reportáž z našich najnovších dobrodružstiev, nostalgicky zaspomíname za našim obľúbeným výletom na Sitno.
Výlet na Sitno to vám bol taký reparát pre našu Zvedavú mamu. Raz sa už ponevierala so známymi v neďalekých Vyhniach. Tí absolvovali výstup na najvyšší vrch Štiavnických vrchov. Nabonzujeme na ňu, že ona dala radšej prednosť masáži na hoteli, než aby si užila tie nádherné výhľady.
Výstup za nádhernými výhľadmi Sitna
Po pár rokoch sme ale späť a tentokrát už žiadne výhovorky. Ide sa, ide sa, ide sa! Výstup na Sitno sme zvolili od Počúvadlianskeho jazera. Šťastie nám prialo, parkovali sme hneď pri vstupe do lesíka (na južnom konci jazera). Ak by ste už našli plné parkovisko, skúste sa poobzerať v okolí Počúvadla, síce si trošku predĺžite prechádzku, ale aj okolie tajchu vie príjemne naladiť na nadchádzajúci výstup.
Malý výletník putuje do nosiča, zacielime prvú zelenú značku a štartujeme. Prechádzka lesíkom sa vyznačuje miernym stúpaním. Zvládnuteľné, ale zadýchate sa poriadne, keď nesiete malé živé závažie so sebou. Ale stojí to za to, zrazu sa ocitnete na Tatárskej lúke. Nádhernej lúke! Plnej lúčnych kvietkov. Ešteže Malý výletník spokojne relaxuje v nosiči. Keby nie, tak ešte dnes tam obdivuje a vonia každú kvetinku. Zároveň od tohto miesta začína aj náučný chodník s infoškami o histórii Sitna a okolia. Na Tatárskej lúke taktiež vysadili Jubilejný háj. O čo ide? V roku 1928 vysádzali po celom Československu pri príležitosti 10. výročia vzniku štátu takéto hájiky. Dnes tieto stromčeky roztopašne rastú a mnohí ani netušia, za akým účelom sa na Tatárskej lúke zjavili.
Prichádzame k rázcestiu, odkiaľ nás povedie modrá značka až ku skalám a súboru schodov. Najmenších výletníkov odporúčame dať do nosiča alebo sa pevne chytiť za ruky. Na konci výstupu cez skalný úsek, tesne pred vstupom na vrchol Sitna je možnosť odbočiť doprava ku krásnym skalným vyhliadkam. Výhľad je odtiaľ nádherný!!! Určite ale neodporúčame tam púšťať malé detičky. Nenachádza sa tam žiadna zátarasa, len prudký zráz. Však oni tí naši malí výletníci podrastú a ešte sa sem vrátia pokochať nádherným výhľadom na Štiavnické vrchy.
A sme tu – Sitno vo svojej plnej kráse. Počasie nám vyšlo, viditeľnosť je na jednotku. Bufet je taktiež otvorený. Neodoláme kofole a horalkám a obdivujeme naše krásne Slovensko. Relax ako sa patrí. A hlavne máme pocit, že sme omladli o 10 rokov a sme opäť vysokoškoláci na prázdninách.
Hneď vedľa chaty s bufetom sa nachádza aj zrekonštruovaná rozhľadňa. Údajne funguje ako informačné stredisko, len akosi sme žiadne informácie nedostali. Bola totiž zatvorená. A nám by sa tak zišla pomoc – trochu sme totiž zazmätkovali a netrafili správnu cestu. Kam? Na Sitniansky hrad. Ešteže nás ujo bufetár dobre nasmeroval na modrú značku, kde sa po chvíli netradične napojíme na asfaltku. Tá nás po 15 minútach priviedla k odbočke s nápisom Hrad.
Sitniansky hrad
Hrad Sitno má už svoju najväčšiu slávu za sebou. Dnes už nájdete len jeho ruiny. Našťastie sa ale našli dobrovoľníci, ktorí sa snažia jeho dnešnú podobu zakonzervovať a zanechať tak dedičstvo aj pre ďalšie generácie.
Cesta k autu je už úplne nenáročná – vrátime sa naspäť k asfaltke, po ktorej zostupujeme ďalej dole. Privedie nás až k altánku odkiaľ nás šípka “Tatárska lúka” navedie cez lesík opäť k jubilejnému hájiku a farebným kvietkom. Ešte dole kopcom cez les a sme opäť pri aute.
TIPY:
Na výlet si vyhraďte cca. 4 hodiny. Dĺžka trasy je cca 6,5 km
Určite najmenší výletníci nezvládnu celý výlet po svojich nôžkach. Odporúčame vziať nosič a ich nôžky odbremeniť minimálne o úvodný úsek cez les a výstup cez skaly. Tatársku lúku, okolie chaty, či prechod k Sitnianskemu hradu ale už zvládnu aj šikovnejšie malé nôžky.
Nezabudnite si dať hore v bufete čerstvú čapovanú kofolu. Pre nás to bola čerešnička na torte .
Naštudujte si rozprávky a legendy o Sitne. Príbehy o rytieroch a princeznách určite naštartujú predstavivosť detí a cesta vám rýchlejšie ubehne.
Na záver neutekajte hneď preč. Prejdite sa k Počúvadlu, rozložte deku a relaxujte. Po takej peknej túre si to zaslúžite. My sme to zaklincovali starým dobrým langošom. Však niekde tie vychodené kalórie treba nabrať späť.
Na záver tak trochu rozprávkovo…
Uľahčíme vám to, našli sme niektoré legendy, ktoré sa viažu na Sitno. Želáme príjemné čítanie…
