DEMÄNOVSKÁ DOLINA: Z podzemia až na vrchol!

Nadišiel čas na prvý veľký výlet (rozumej, spíme inde ako doma ? ). Malý výletník dosiahol v tom období takmer 5 mesiacov a my sme si povedali, že nastal čas na malú rodinnú dovolenku.

Zrazu nás pohltili rôzne otázky – nie je predsalen primalý na dlhší výlet? Zvládne toľkú cestu autom? Čo mu treba všetko zbaliť? Však treba myslieť na všetky scenáre (prší, slniečko svieti, fúka, mrzne,…). Jaj, no čo vám poviem – tesne pred odchodom nás chytila mini panika prvorodičov, ktorých čakala prvá menšia rodinná dovolenka v úlohe Zvedavej maminky a Veselého tatinka. A priznávame, nabalení sme šli až-až, ešteže to všetko naše auto odviezlo. Možno si hovoríte, že vari sme si spravili výlet až niekam do Španielska aspoň na týždeň? Veru nie, nám na taký malý chaos stačila predstava predĺženého víkendu v Nízkych Tatrách…

Ale pekne po poriadku. Voľba destinácie bola pomerne jasná – bude to Jasná ?. Za náš cieľ sme si zvolili Demänovskú dolinu odkiaľ sme mohli vyraziť na výlety do našej krásnej prírody. Cestovali sme koncom septembra, v čase, keď do našich hôr prichádzalo babie leto a na našu radosť nám počasie naozaj prialo.

Premiérová cesta. Smer Demänovská dolina.

Veselý tato ako hlavný šofér zvolil trasu Bratislava – Trnava – Nitra – Banská Bystrica – Demänovská dolina, ktorá by bez prestávky mala trvať cca. 3,5 hod. Zvládne to Malý výletník?

Jasné, že zvládne. Ako postupne zisťujeme, čím je dieťa menšie, tým lepšie sa adaptuje na dlhšie presuny. Jemu stačilo, keď dostal pravidelný prísun mliečka, mohol sa na chvíľku ponaťahovať v trávičke a inak zvedavo sledoval cez okno okolie, prípadne sme sa spolu hrali alebo si podriemkal. Ďalšou našou obľúbenou činnosťou pri presunoch sú náhodné zastávky na pekných miestach. Aj vďaka nim spoznávame Slovensko. Aj vás zaujíma, čo skrýva Nová Baňa, Hronsek, či Špania Dolina? Buďte trpezliví, dozviete sa na záver ?.

Hotel? Áno, baby-friendly hotel.

Rodičia si isto veľmi živo vybavujú ten pocit únavy a vyčerpanosti, keď do rodiny pribudol nový človiečik. Čerstvá mama a aj tato niekedy nevedia, kde je sever, nie to ešte, čo je to reštaurácia, či oddych. U nás to nebolo inak. Aj preto sme si povedali, že zakotvíme v hoteli, kde sa tentokrát budú trochu starať o nás, kde nám chutne navaria a personál nebude nervózny z malého dieťatka. Naša voľba padla na Wellness Hotel Chopok, ktorý je držiteľom certifikátu „Zariadenie priateľské k deťom a rodinám“.

A spokojne konštatujeme, že sme dobre zvolili. Zariadenie hotela a služby k vybaveniu izby s ohľadom na nášho drobca, splnilo naše očakávania. Varili vynikajúco (o áno, my sme si doslovne vychutnávali tie teplé večere, krásne servírovanie, výborné chute – však sme skoro zabudli ako to chodí v reštauráciách…). Na každý deň ponúkali aj samostatné menu pre deti, malý stolček, kde si malí výletníci mohli kresliť, kým servírovali jedlo. A nechýbal ani pekný wellness. S Veselým tatom sme sa dohodli, že každý si pôjde dožičiť svoju hodinku relaxu… No čo vám poviem, malá rozprávka. Podotýkam, že to to nie je žiadna platená reklama – to je len čisté nadšenie zrelaxovanej matky :-D.

Cesta z podzemia…

Faktom zostáva, že sme sem neprišli len oddychovať, ale užívať si zubaté slniečko. Disponovali sme 2 dňami a tento čas sme chceli využiť na 120%. Ale zase tie otázky, zvládne to náš Malý výletník? A keď Veselý tato navrhol, že pôjdeme do Demänovskej jaskyne slobody, tak som myslela, že sa zbláznil… Však je tam zima, tma, žiadna úniková cesta… Čo keď bude hladný? Bude plakať? A čo keď…? A čo myslíte, ako to dopadlo? Na jednotku ?. Chcelo to len trošku plánovania:

• V aute na parkovisku sa Malý výletník napapal
• Vyhliadli sme si prehliadku v čase keď bola ako taká šanca, že si dá malého šlofíka
• Zabambušili ho do nosiča

V tejto kombinácii komfortu zadriemal, ešte sme ani len nevyšliapali kopec ku vstupu. Prehliadka prebehla úplne bez problémov. Dokonca sa aj zobudil na chvíľu, ale tak ho zaujalo nové prostredie, že nemal potrebu sa ani len ozvať.

TIP : odporúčame, aby bábätko niesol v nosiči rodič s lepšou kondičkou. Tradičný okruh v trvaní asi hodiny má síce len niečo cez kilometer, za to vás čaká 913 schodov ?.

Vrbické pleso a cesta k Symbolickému cintorínu

Svalstvo sme si zahriali, môžeme pokračovať v prechádzke. Presúvame sa k Vrbickému plesu – najväčšiemu prirodzenému jazeru v Nízkych Tatrách. Prostredie je pokojné, v čase našej návštevy takmer žiadni turisti, popri plese sa nachádzajú rôzne lavičky a posedenia, kde môžete na chvíľku len tak s deťmi relaxovať a započúvať sa do zvukov prírody… Stačí na chvíľu zatvoriť oči… Idylka.

Priznávame, po tomto krátkom leňošení sme sa museli trochu vyhecovať, aby sme pokračovali v ceste ?. Kúsok od plesa sa nachádza parkovisko Biela Púť odkiaľ štartuje žltá značka na krátku turistickú prechádzku. Na začiatku treba prekonať menší kopček a potom vás už čaká len nenáročná trasa po malom hrebeni s príjemným výhľadom na okolie a zaujímavými zastávkami. Po ceste míňate rozhľadňu Ostredok, pamätník SNP, až sa dostanete k Symbolickému cintorínu. Našim relaxačným tempom to trvalo cca. 45 minút. Tou istou trasou dlhou cca. 2 km sa vraciame aj naspäť k parkovisku. Spokojní z nášho výkonu sa tešíme na zajtrajšie dobrodružstvo.

TIP : ak nie ste viazaní na smutne čakajúce auto na parkovisku, existuje možnosť pokračovať hodinku po značke ďalej (približne 2,5 km). Dovedie vás práve k Demänovskej jaskyni Slobody.

… blížime sa k vrcholu

Chopok – celodenný výlet, naša ďalšia veľká méta. Auto parkujeme na stanovišti Biela Púť. Tu, hneď pri prvej lanovke sme našli aj pokladňu a vybavení lístkami, mapkou a úlohami draka Demiána sme sa vybrali v ústrety dobrodružstvu. Prvý úsek sme si prešli po vlastných, slniečko nám svietilo, terén bol nenáročný, sedačkovú lanovku na úseku Biela Púť – Jasná sme prenechali iným. Náročnejšiu časť cesty sme si už zjednodušili a trať Jasná – Priehyba a následne Priehyba – Chopok sme si už vychutnali z kabínkovej lanovky s výhľadom na okolitú krásnu prírodu. Malý výletník túto celú scenériu spokojne prespal v nosiči. Ten ani nemal tušenia, že v takom mladom veku dosiahol už 2024-metrový Chopok.

Rozprávkove ticho a balzam na duši na záver. Lúčime sa s Demänovskou dolinou.

Lanovkovú skratku sme ešte vyvážili malou túrou aspoň na rázcestie na Dereše. Malý balzam na dušu. Rovný terén doplnený úplným tichom. Nestretli sme takmer žiadnych turistov, o to viac sme si vychutnávali pokoj, ktorý nám táto vychádzka dopriala. Táto prechádzka sťa zosobňovala záver výletu. Na začiatku našej cesty sme si prešli malým podzemím chaosu a neistoty, ktorú akoby odrážala návšteva jaskyne. Postupne z nás nervozita opadla a my sme dosiahli vytúžený kľud a radosť z našej 1. spoločnej dovolenky zaklincovaný na vrchole Nízkych Tatier ?. Stačilo len vykročiť trochu z komfortnej zóny a ako odmenu sme dostali nezabudnuteľné zážitky s našim Malým výletníkom.

Na záver:

❦